Johann Nepomuk Hummel a Bratislava
(14. 11. 1778 – 17. 10. 1837)
5 pohľadov na život umelca a jeho vzťahy k rodnému mestu
Vážené dámy a páni,
považujem si za česť pozdraviť Vás srdečne na dnešnej slávnostnej Akadémii s názvom „Hummel bez hraníc“, poriadanej v rámci 2. ročníka Medzinárodného festivalu „Komorné dni J. N. Hummela“ 2007. Domnievam sa, že metafora v názve podujatia v súvislosti s pripomenutím si nastávajúcich životných výročí nášho významného rodáka symbolizuje veľmi výstižne jeho životné osudy a umeleckú dráhu. Jeho umelecké pôsobenie a dielo vplývali na európske kultúrne dianie. Svoj príspevok uvádzam pod názvom „Hummel a Bratislava“, ako päť pohľadov na život umelca a jeho vzťahy k rodnému mestu.
Pohľad prvý
Pobyt v rodnom meste a rané majstrovstvo
Skladateľ, klavirista, dirigent a významný pedagóg klavírnej hry Johann Nepomuk Hummel pochádzal z Pressburgu (dnešnej Bratislavy), kde sa narodil 14. novembra 1778, zomrel 17. októbra 1837 vo Weimare. Zakrátko si teda pripomenieme 230. výročie narodenia a 170. výročie úmrtia Majstra.
Vplyv prostredia rodného Pressburgu, ako bývalého hlavného a korunovačného mesta Uhorska, na Hummelove detské roky bol nepochybne veľký. Rozvíjalo sa tu umenie, literatúra i hudba. Hummelov otec Johannes, sám výborný hudobník, podporoval skoré prejavy talentu svojho syna. Už vo veku štyroch rokov ho začal učiť husľovej hre na malom nástroji, vo veku piatich rokov aj klavírnej hre. 6-ročný hral Johann Nepomuk Hummel už celkom pohotovo na klavíri a príležitostne účinkoval aj v chrámovej hudbe ako huslista a sopranista.
V živote malého Hummela sa čoskoro udiala významná zmena. Rodina sa presťahovala do Viedne, kde Hummelov otec Johannes pôsobil ako hudobný riaditeľ v Theater auf der Wieden.
V rokoch 1786–1788 bol Johann Nepomuk Hummel žiakom Wolfganga Amadea Mozarta. Ten, očarený hudobným talentom osemročného chlapca, vyučoval ho zdarma, ba dokonca býval v Mozartovom byte.
Po dvoch rokoch dôkladného štúdia na radu Mozarta podnikol Hummelov otec so svojím desaťročným synom náročnú koncertnú cestu spojenú s dlhšími pobytmi v európskych mestách.
Veľké úspechy slávil mladý Hummel v Prahe. Turné pokračovalo koncertami v nemeckých mestách, cez Dánsko a Škótsko do Anglicka. V Londýne sa stretol aj s Josephom Haydnom a Muziom Clementim. Cesta späť viedla Holandskom, Nemeckom a do Viedne sa rodina Hummelovcov vrátila až roku 1793. V tom čase bol už Wolfgang Amadeus Mozart mŕtvy. Hummelovo hudobné štúdium pokračovalo u Johanna Georga Albrechtsbergera a neskôr u Antonia Salieriho. Významným spôsobom ovplyvnil Hummela Joseph Haydn. Najvýraznejší ostal však vplyv jeho prvého veľkého učiteľa - Wolfganga Amadea Mozarta. Hummel nadviazal naň vo vlastnej tvorbe a rozvinul aj jeho viedenskú školu klavírnej hry.
Pohľad druhý
Prvé návraty do Pressburgu a roky veľkej koncertnej činnosti
Do roku 1799 Hummel vystupoval ako klavirista len v súkromných kruhoch, no chýr o jeho mimoriadnych umeleckých schopnostiach sa šíril.
V Pressburgu koncertoval po svojom návrate z Londýna, ako 15-ročný (1793) v Mestskom divadle.
18. novembra 1796 počas zasadnutia Uhorského snemu, iba päť dní pred účinkovaním Ludwiga van Beethovena v Pressburgu, 18-ročný Hummel tu usporiadal Hudobnú akadémiu v sieni Pálffyho paláca. V tomto čase patril už aj k vyhľadávaným učiteľom klavírnej hry.
Na odporúčanie Josepha Haydna sa stal v rokoch 1804-1811 jeho umeleckým nástupcom vo funkcii koncertného majstra orchestra kniežaťa Mikuláša Esterházyho II. v Eisenstadte.
Tu uviedol prvý raz i Haydnovo Stvorenie, Mozartovu Čarovnú flautu a venoval sa i vlastnej kompozičnej činnosti.
Svoju prvú Omšu in B tu uviedol s takmer stočlenným orchestrom roku 1805. Popri chrámovej hudbe, vznikajú i baletné a operné diela.
Po návrate do Viedne sa venoval prevažne kompozícii a vyučovaniu klavírnej hry. Mal veľký počet žiakov. Jeho povesť vynikajúceho pianistu a skladateľa sa šírila aj v Nemecku a Francúzsku. Na Konzervatóriu v Paríži uviedol Luigi Cherubini Hummelovu Veľkú fantáziu Es dur op. 18 pre klavír. Bola to prvá Hummelova skladba, ktorú mohli Francúzi počuť.
Vo Viedni sa Hummel (1813) oženil s Elisabeth Röckel, poprednou speváčkou Dvorného divadla. Neskôr bola aj jeho umeleckou partnerkou na koncertných turné po rakúskych mestách. Mali dvoch synov, Karl bol klaviristom a neskôr dirigentom v Augsburgu, Brne a Viedni, Eduard žil vo Weimare a bol maliarom.
Od roku 1814 Hummel začal po dlhšej prestávke opäť koncertovať. Jeho vystúpenia sa stretali s nadšenými ohlasmi poslucháčov Viedne, Prahy, Lipska, Berlína, Drážďan a ďalších miest. Poprední kritici v Lipsku písali, že od čias Mozarta nikto tak nenadchol obecenstvo svojím klavírnym umením ako Hummel. V období 1816-1818 pôsobil ako dirigent dvorného divadla v Stuttgarte, od roku 1819 ako dirigent kniežacieho orchestra a opery vo Weimare. Spolu s Johannom Wolfgangom von Goethem patrili k významným predstaviteľom spoločenského života Weimaru. Hummel sa naďalej intenzívne venoval aj vlastnej kompozičnej a interpretačnej činnosti. Jeho umeleckú povesť v mnohých krajinách šírili i jeho vynikajúci žiaci. Udržiaval písomné styky s viacerými skladateľmi a hudobnými vydavateľmi mnohých krajín, ba zasadzoval sa významne aj za ustanovenie autorských práv v Nemecku.
Vo Weimare sa po rokoch Hummel zdôveril svojmu žiakovi Hillerovi aj s nasledovným pocitom: „Objavenie sa Beethovena bolo pre mňa ťažkým okamihom. Mám nasledovať tohto génia? Istý čas som naozaj váhal: napokon som si povedal, že najlepšie bude, ak ostanem verný sám sebe.“
Každoročné Hummelove koncertné cesty smerovali do významných európskych miest. 1820 triumfoval opäť v Prahe. Účinkoval vo Viedni, Berlíne a ďalších nemeckých mestách. Veľmi úspešná bola aj koncertná cesta do Ruska 1822. Účinkoval v Rige, Königsbergu, Petrohrade a Moskve. V nasledujúcich rokoch vystupoval v Holandsku, Belgicku a Paríži. Tu ho kritika označila za nového nemeckého Mozarta. 1826 koncertoval v Drážďanoch, 1827 vo Viedni, kde sa zúčastnil a účinkoval aj pri poslednej rozlúčke s Ludwigom van Beethovenom. 1828 koncertoval v Berlíne a vo Varšave, kde ho počul aj mladý Fryderyk Chopin. Na Chopina Hummelova hudba i hra mocne zapôsobili a zanechali v jeho tvorbe výrazné vplyvy.
1829 vystúpil Hummel v Karlových Varoch. 30. mája 1829 vo Weimarskom dvornom divadle hral Nicolo Paganini za spoluúčinkovania Hummela. V nasledujúcom roku podnikol koncertné cesty do Paríža a Londýna, kde hral i na kráľovskom dvore. Nasledovali koncerty v ďalších anglických mestách. 1832 vystúpil opäť v Karlových Varoch. 1833 pôsobil v Londýne ako dirigent nemeckej opery, ktorá hosťovala celých šesť týždňov v Kráľovskom divadle.
Pohľad tretí
Posledný návrat do Pressburgu
Roku 1834 odcestoval s manželkou do Viedne a využil túto príležitosť aj na návštevu svojho rodného mesta Pressburgu.
20. apríla 1834 tu vystúpil v Pálffyho paláci. V úprave pre 2 klavíry uviedol svoj Klavírny Koncert F dur op. posthum č. 1 (vyšiel tlačou až r. 1839 po smrti autora), ďalej Fantáziu „Oberons Zauberhorn“ op. 116 a voľnú fantáziu. Koncertovalo sa na dvoch klavíroch vynikajúceho miestneho nástrojára Carla Schmidta.
Hummel navštívil vtedy aj iné mestá, v ktorých pôsobil vo svojej mladosti. Bola to jeho posledná koncertná cesta.
Postupné zhoršovanie zdravotného stavu po roku 1835 obmedzovalo jeho koncertné aktivity. I napriek ťažkej chorobe ho údajne neopúšťala dobrá nálada v presvedčení, že sa mu zdravie vráti. Uprostred usilovnej práce na príprave vydania Beethovenových diel v Londýne zomrel vo Weimare vo veku 59 rokov. Tam odpočíva v blízkosti Goetheho a Schillera.
Pohľad štvrtý
Odhalenie pomníka J. N. Hummelovi v Pressburgu 1887
Umelecký odkaz skladateľa je zachovaný v počte 127 opusovaných diel klavírnej a komornej hudby, chrámových i javiskových diel a vo veľkom množstve ďalších kompozícií.
V pedagogickej oblasti má veľký historický význam jeho klavírna škola-traktát s názvom „Ausführliche theoretisch-praktische Anweisung zum Pianofortespiel, vom ersten Elementar-Unterricht an bis zur vollkommensten Ausbildung.“ vydaný vo Viedni 1828 a venovaný ruskému cárovi Mikulášovi I. Jej dva vzácne rukopisné exempláre sú časťou zbierky darov Hummelovej rodiny Mestskému múzeu Bratislavy.
J. N. Hummel vynikal aj svojím neobyčajným majstrovstvom v oblasti umenia klavírnej improvizácie. Tá bola pravidelnou, očakávanou a mimoriadne obdivovanou súčasťou jeho koncertných vystúpení.
50. výročie úmrtia veľkého rodáka sa rozhodlo predstavenstvo slobodomurárskej lóže uctiť si postavením jeho pomníka v Pressburgu. K tomuto účelu poriadal mestský archivár a organizátor hudobného života Johann Nepomuk Batka okrem prednášok a výstav výtvarných diel aj koncerty.
Do zvláštneho Fondu Hummelovho pomníka plynuli prostriedky z výnosov viacerých umeleckých podujatí na pôde nášho mesta.
Uveďme medzi nimi posledné koncertné vystúpenie Franza Liszta v Mestskom divadle Pressburgu 3. 4. 1881. V programe koncertu odznela aj Hummelova Sonáta As dur op. 92 pre klavír 4-ručne, ktorú s Lisztom interpretoval A. Juhász. Liszt ako čestný člen Cirkevného hudobného spolku mesta prispel celkove najvyšším finančným vkladom do základného kapitálu fondu.
Ďalšou z významných akcií na podporu fondu bol posledný koncert Antona Rubinsteina v Pressburgu vo veľkej sieni Župného domu 13.4.1885. Hummelova Sonáta As dur op. 92 pre klavír 4-ručne tu odznela za spoluúčinkovania Theodora Leschetizkého. Tento koncert poctil svojou osobnou prítomnosťou aj Franz Liszt.
Významný klavirista a interpret diel J. N. Hummela Hans von Bülow usporiadal v prospech fondu v Pressburgu recitál 12. 2. 1882. Svetoznámy Lisztov žiak Eugen D’Albert účinkoval na koncerte 28. 11. 1886. Stephanie Vrábélyiová-Tausigová ponúkla zasa prostriedky z predaja vlastných kompozícií do zbierky na zakúpenie Hummelovho čembala.
Pomník J. N. Hummela, umelecké dielo Viktora Tilgnera, bol v Pressburgu slávnostne odhalený dňa 16. októbra 1887.
Pohľad piaty
Medzinárodná klavírna súťaž J. N. Hummela v Bratislave od roku 1991
Pohľad piaty nás prenáša do súčasnosti. Medzinárodná klavírna súťaž J. N. Hummela v Bratislave, organizovaná od r. 1991, je dnes členom Svetovej federácie medzinárod-ných hudobných súťaží v Ženeve. V júni 2005 sa uskutočnil už jej piaty ročník. Patrí k významným umeleckým podujatiam celosvetového dosahu a významne prispieva k uchovávaniu umeleckého odkazu nášho veľkého rodáka. Na ňu nadväzuje a rovnako ušľachtilému cieľu slúži myšlienka organizovať od roku 2006 aj
Medzinárodný hudobný festival J. N. Hummela v Bratislave.
Za podpory štátnych i mestských inštitúcií, spolu s aktivitami popredných zahraničných i domácich umelcov a zanietených organizátorov sa Bratislavský kultúrny život významne obohacuje.
V oblasti pamiatkovej starostlivosti je významná ostatná rekonštrukcia múzea v objekte Hummelovho rodného domu (2007), ako súčasti Mestského múzea Bratislavy. V jeho historických zbierkach sa nachádzajú aj viaceré dobové nástroje pozoruhodnej historickej hodnoty.
Okrem hammerklavíra z roku 1810, darovaného výrobcom - francúzskou firmou Erard - Hummelovi po jeho návrate z Londýna 1833, Mestské múzeum vlastní ďalšie 3 dobové nástroje – dva klavíry a jeden klavichord. K dvom z týchto nástrojov sú priložené aj listy Hummelovej manželky Elisabeth rod. Röckel. Jeden z dvoch malých klavírov sa vzťahuje k rokom Hummelovho štúdia.
Ide o malý nástroj viedenského výrobcu Kaspara Katholnika (1763-1829), na ktorom mladý Hummel vo Viedni cvičil a predohrával Mozartovi v jeho dome. Nástroj bol dlhé roky vo vlastníctve Hummelovej rodiny vo Weimare, ktorá ho darovala r.1913 Mestskému múzeu Bratislavy. Darovanie je doložené aj listom Johanny Hummelovej, (skladateľovej vnučky) Johannovi Batkovi v mestskom archíve Pressburgu (Batkova pozostalosť č. 173).
Sme veľmi radi, že súčasťou Hummelovho festivalu je aj dnešná medzinárodná akadémia „Hummel bez hraníc“ za účasti milých hostí z Eisenstadtu, ako aj koncerty laureátov Hummelovej súťaže, mladých špičkových interpretov, ktorí venujú svoje schopnosti aj šíreniu pozoruhodného kultúrneho dedičstva našej minulosti.
Prof. Miloslav Starosta,
Bratislava, 11. mája 2007.
Príspevok prednesený v rámci Medzinárodnej akadémie „Hummel bez hraníc“ ako súčasti Medzinárodného festivalu Johanna Nepomuka Hummela 2007
streda 8. októbra 2008
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára